Tichí milionári

Nenápadný luxus

Pri prechádzkach Monakom, jednej z najprestížnejších lokalít sveta, mnohých návštevníkov prekvapí, že logá dizajnérov vídať častejšie vo výkladoch tamojších butikov než v uliciach. Praví Monačania nie sú fanúšikovia „flashy“ módy. Diskrétneho boháča spoznáte aj podľa toho, že jeho outfity a módne doplnky – napriek zjavnej ušľachtilosti materiálov a perfektne sediacemu strihu – „nekričia“ svetoznámymi názvami módnych domov, sú teda ťažšie identifikovateľné v dave. Zvýšenému dopytu po neznačkovom bohatstve sa prispôsobujú už aj výrobcovia luxusnej módy. Na prvý pohľad nenápadné dizajnérske kabelky bez log bývajú neraz rádovo drahšie ako modely rovnakej značky s výrazným monogramom. 

Samostatnou kategóriou sú ľudia ako Mark Zuckerberg či Barack Obama, prívrženci takzvanej „šatníkovej kapsule“. Namiesto nasledovania luxusných trendov preferujú nosiť vždy to isté, čím – paradoxne – ešte viac vyniká ich jedinečnosť. Predstaviteľom radikálnejšej netrendovosti je Richard Branson, miliardár známy svojím frugálnym spôsobom života. Pri riadení stoviek firiem je mu zjavne ukradnuté, že ho v ankete istého magazínu zvolili za najlajdáckejšie oblečeného muža roka. Sám si z toho robí srandu a keď sa ho novinári pýtajú na imidž, odpovedá, že nakupuje podľa kľúča „čo mi prvé príde pod ruku.“

Zážitkový kapitál

Podľa sociológov je prominentným znakom diskrétneho bohatstva zmena pohľadu na „statusové investície“. Predmetom milionárskych večierkov už nie sú ani tak debaty v štýle „čo som si kúpil“, ako skôr „čo som zažil“ a „ako som prekonal samého seba“. Ale meniť seba a svet k lepšiemu, či zbierať netuctové zážitky tiež nie je lacná záležitosť. 

Tichí miliardári investujú značné finančné prostriedky do výberového vzdelávania, environmentálne priateľskejších „zelených“ riešení či do zdravého životného štýlu. Pri riešení dovoleniek sa odkláňajú od hotelov ovenčených hviezdičkami a radšej si prenajmú privátny ostrov, kde si budú užívať luxus absolútneho súkromia. Keď cestujú okolo sveta, usilujú sa o to, aby väčšmi než komfortom hotelových izieb nasiakli autentickosťou uličiek navštívených miest. 

Diskrétnosť nadovšetko

Cielená kamufláž bohatstva sa výrazne rozmohla po svetovej finančnej kríze. Na istý čas prestalo byť „cool“ ukazovať, kto na čo má. Dôvodom bol najmä strach z bezpečnosti a neistota v turbulentnom období, keď nečakané konce zdanlivo stabilných firiem, ktoré bankrotovali ako skladačky domino, menili spoločenské postavenie ľudí prakticky zo dňa na deň. 

K rozšíreniu diskrétneho bohatstva prispel aj internet a s ním súvisiace obavy zo straty súkromia. Nie každému sa totiž páči, že jeho haciendu si môže popozerať ktokoľvek s prístupom ku Google Street View. Kalifornská milionárska štvrť Hidden Hills sa stala jedným z prvých amerických susedstiev, kde si miestna komunita presadila zákaz zhotovovania pouličných snímok, takže majitelia tamojších nehnuteľností sa nemusia obávať, že ich majetok sa dostane na oči verejnosti. 

Aktuálnym hitom medzi diskrétnymi boháčmi je tiež najímanie architektov so špecializáciou na podzemné stavby. Zadanie? Pripraviť návrh domu, ktorého horná – viditeľná – časť bude len zlomkom reálnej výmery, pričom pravý luxus sa rozprestiera pod zemou. Skrytý a chránený.