Bezprecedentná situácia, aká sa v ostatných týždňoch odvíja na svetových finančných trhoch, zastihla mnohých ľudí nepripravených a s pálčivou otázkou: „Prídem o svoje peniaze?“ O téme nakladania s majetkom v pohnutých ekonomických časoch sme sa zhovárali s Jurajom Krátkym a Tomášom Marekom, zakladateľmi spoločnosti Fundraise Capital.
Do akej miery vás zasiahla súčasná situácia?
J.K.: Nie je to prvá kríza, ktorú zažívame. Vzrast, expanzia a pád sú prirodzené veci. Nielen v našej brandži, tak je to aj v živote či v práci. Po extrémnom raste zákonite príde prudký zostup. Veľa ľudí už koncom minulého roku predpovedalo, že nás čaká kríza, no nik si asi nedokázal predstaviť, že bude až takáto. Keďže všetko vždy ide v sínusoidách, viem, že nemôžem byť zaskočený. Treba sa adaptovať, a s tým nám pomáhajú naše profesionálne skúsenosti. Obaja sme totiž zažili už krízy v rokoch 2008 či 2011. Berieme to tak, že krízy boli, sú aj budú. Preto to riešime vo väčšom pokoji.
T.M.: Dlhodobo sa držíme hesla, že sa treba naučiť plávať skôr, ako sa začnete topiť. Aj kvôli tomu môžeme povedať, že máme naše finančné zdroje dobre nastavené a nie sme – spolu s našimi klientmi – novým koronavírusom nijako prudko zasiahnutí, nakoľko máme nástroje s fixným výnosom.
J.K.: To, že k veciam zo zásady pristupujeme konzervatívne, sa mohlo v čase rastu zdať zvláštne, no až teraz sa ukazuje, aké je to dôležité. Keď totiž všetko naokolo klesá, my si držíme stabilný výnos. Vieme zabezpečiť klientom to, na čom sme sa dohodli a nestresujeme, ak trhy padajú rádovo v percentách denne.
Ako reagujú na krízu vaši klienti? Panikária?
J.K.: Čo sa paniky týka, je to ľudské a normálne. Stáva sa mi, že musím klientom pripomínať, že nepanikárili, keď podpisovali stámiliónové zmluvy, no keď im klesne ropa o desať percent, volajú mi päťkrát za deň. Títo ľudia často žijú dennodenne v strese a v panike. Naším cieľom je ich upokojiť, spomaliť a pozrieť sa na to, čo je na tom to dobré, perspektívne alebo kam to môže smerovať.
S akými najčastejšími otázkami sa na vás v týchto dňoch klienti obracajú?
T.M.: U klientov je vidieť veľký strach, aby neprišli o svoj majetok. Keďže často majú investičné portfólio rozdelené na viacero strán, pýtajú sa nás, čo treba robiť, aby to zvládli. Témou číslo jeden je však jednoznačne ochrana majetku. Okrem toho sa ľudia zaujímajú o náš názor, aký to bude mať vývoj a kedy to asi celé skončí. Tí odvážnejší krízu, naopak, namiesto obáv vnímajú ako príležitosť a pýtajú sa ma na to, či nie je práve teraz vhodný čas niečo kúpiť, alebo naskočiť na nejakú akciovú vlnu. U nich vidím jasnú motiváciu a vôľu využiť túto príležitosť na zarobenie.
J.K.: Väčšina ľudí so mnou konzultuje momentálnu situáciu a pýta sa ma, čo kúpiť, respektíve predať. Veľa z nich sa nechalo zlákať prepadom ropy, do ktorej chceli okamžite zainvestovať. Od toho sme ich však radšej v dobrom odhovorili.
T. M.: Tejto bubline pomáhajú aj médiá. Ja sám som mal desiatky telefonátov, kde sa ľudia pýtali na ropu. Keď však klientom začnete vysvetľovať, že ju nemôžu kúpiť len tak do bandasky a vziať si ju domov, ale s jedinou akciou firmy si beriete na seba aj možné riziká, do ktorých s tou spoločnosťou idete, sú sklamaní a zľaknú sa. To isté platí pri zlate, ktoré už dávno nie je tým bezpečným prístavom, ako si všetci myslia. Po zatvorení rafinérií ste ho odrazu nemali kde predať!
J.K.: Ľudia sa nás pýtajú neraz aj extrémy, napríklad či majú kúpiť švédsku alebo dánsku korunu. Dávať takéto investičné odporúčania je, mimochodom, veľmi tenký ľad. Preto k tomu musíme pristupovať zodpovedne.
Z vašej pozície vyplýva zodpovednosť nielen za správu majetku klientov, ale aj za odborné odporúčania. Na jednej strane klienti dôverujú vašej expertíze, na druhej môžu byť zmätení z protichodných, chaotických a neraz fakticky nepodložených ekonomických informácií, aké sa k nim dostávajú z médií. Ako sa v nich má laik zorientovať bez podľahnutia panike či hoaxom?
T.M.: Sú klienti, ktorí celý deň googlia a posielajú mi každú jednu analýzu, ktorá sa niekde vyskytne, a sú aj takí, ktorí to nesledujú vôbec. Preto tvrdím, že práve tu by mala byť zodpovednosť médií púšťať informácie von uvážene. Nemyslím si, že treba mať milión informačných kanálov, lebo ľudia sa časom v nich stratia. Je dobré byť informovaný, ale všetko treba držať v umiernenej rovine.
J.K.: Ja by som to prirovnal k hokejovým majstrovstvám sveta, kde je odrazu každý tréner a najväčší odborník. Tým, že sú teraz všetci doma a čítajú, je ľahké pasovať sa do úlohy najväčšieho analytika, ekonóma či dokonca virológa. Aj keby teraz bolo výhodné investovať, treba to komunikovať mierne, rozumne, postupne, nie okamžitými heslami a výzvami. Nikto nemá vešteckú guľu, ani nevie, ako dlho bude koronakríza trvať. V zásade je lepšie vysvetľovať, než vydávať subjektívne názory za absolútne pravdy.
T.M.: Aj preto vyzývame našich klientov, aby boli obozretní a všetko radšej čítali dvakrát. Je lepšie veci skonzultovať a nenaletieť, ako sa nechať obalamutiť. Naším finálnym cieľom, nás ako firmy a zároveň skúsených privátnych bankárov, je to, aby sme sa stali inštanciou, na ktorú sa naši klienti budú bezvýhradne spoliehať.
J.K.: Na dávnejšej prednáške sme hovorili, že jediné číslo, ktoré máte mať uložené, je číslo vášho bankára. Mal by vám vedieť odpovedať na všetko, od finančných otázok až po tipy, kde zohnať kvalitné psie granule alebo spoľahlivý servis pokazeného televízora. Preto je pre nás veľkou satisfakciou rastúci počet klientov, ktorí síce podrobne sledujú ekonomické dianie, no informácie, k akým sa dostanú, si verifikujú u nás. Je to pre nás prejav roky budovanej dôvery, a tú si veľmi vážime.
Horúcou investičnou témou, zvlášť v čase krízy, je diverzifikácia portfólia proklamovaná ako „zázračné“ riešenie. Súhlasíte s takýmto pohľadom?
T.M.: Zjednodušene ide o to, čo nám vravela už babička – aby sme si nedávali všetky vajíčka do jedného košíčka. Je to dobré v tom, že ak určitý produkt alebo segment nedodáva požadovanú výkonnosť, ostatné ho dokážu vykryť. O absolútnou výnose ale všeobecne platí, že čím mám týchto chlievikov viac, tým musí byť v konečnom dôsledku každý jeden menší. Čo sa však týka väčších firiem, tam je jednoznačne diverzifikácia nutná.
J.K.: Je to eliminácia rizika, na ktorú by sa malo pri investíciách vždy pozerať. A súhlasím, že mať to rozohrané na viacerých frontoch nie je to isté, ako staviť všetko na jednu kartu. Preto k tomu treba pristupovať komplexne. Istota a držanie si nejakej hodnoty verzus riziko.
T.M.: Keď má klient milión eur a urobí si desať vkladov v desiatich rôznych bankách, nikde nedosiahne status privátneho klienta, nebude mať z toho vyplývajúce výhody, ani absolútne vyšší výnos. Ak by však ten milión dal napríklad do jednej banky, tak by tam dostal lepšiu sadzbu, bol by privátnym klientom a získal by mnohé iné výhody. Preto tvrdíme, že pri diverzifikácii je podstatná zdravá miera. Netreba podľahnúť trendu a senzačným titulkom v médiách, ktoré používajú vzletné slová o diverzifikácii, no v konečnom dôsledku nik poriadne nevie, o čom je reč. Je dôležité o tom hovoriť ľudsky, úprimne a otvorene a nepreháňať to s finančným žargónom. Stačí aby prišiel jeden našľahaný článok s bombastickým titulkom a ľudia sa idú poblázniť.
V správach sa často stretávame so zvláštnou dichotómiou zdravotníckych/ekonomických tém. Mnohí poukazujú na to, že rozoberať finančné záležitosti uprostred zúriacej pandémie je necitlivé. Naozaj si môžeme dovoliť takto izolovať ekonomiku od zdravia?
J.K. Ekonomický kolotoč sa zatiaľ točí, no akonáhle sa zastaví, stane sa, že ľudia začnú umierať nie kvôli koronavírusu, ale preto, lebo nebudú mať čo do úst. Nebudú mať peniaze, zvýši sa počet samovrážd a to sú príliš závažné a realistické predikcie na to, aby sme si mohli dovoliť ignorovať ich.
T.M.: Málokto má odvahu úplne na rovinu povedať niektoré nepríjemné veci. Čítal som rozhovor s prezidentom americkej banky Wells Fargo, ktorý natvrdo vyhlásil, že sú pripravení na to, že ľudia prídu do roboty a nejakých sto zomrie. To je veta, ktorú u nás na Slovensku nedokáže povedať nikto. Hovoríme len o zachraňovaní životov. Ja, samozrejme, súhlasím, nik predsa nechce, aby ľudia zomierali. Som však presvedčený, že ekonomikou sa treba zaoberať aj za cenu hovorenia nepríjemných právd, pretože finančné zdravie je kľúčovým aspektom života a zanedbať ho nás môže vyjsť veľmi draho...
Fundraise Capital má vo svojej DNA zakódované prepojenie analytického myslenia a empatického prístupu. Ako sa vám darí udržať to druhé vo vysokom štandarde, na aký sú vaši klienti zvyknutí, keď musíte dodržiavať sociálny odstup?
T.M.: Sme medzi klientmi známi tým, že sa držíme viac individuálneho, než konvenčného prístupu. V minulosti sme neraz podpisovali zmluvy na poľovačkách alebo vo fitkách, skrátka na miestach, kde to bolo najvýhodnejšie pre konkrétneho klienta. Na tomto sa nič nezmenilo. Klientom vychádzame v ústrety a i keď optimalizujeme stretnutia, vždy nájdeme cestu, ktorá klientovi najviac vyhovuje. Tento týždeň som bol podpisovať zmluvu na Tyršovom nábreží alebo na domácej návšteve, kde sme všetci mali rukavice a rúška a pero sme pred každým podpisom sprejovali. Prispôsobujeme sa dobe.
J.K.: Ja to vnímam tak, že sme ešte viac zefektívnili a zosobnili náš prístup. Vždy sme dbali na osobné stretnutia, no aj keď sú dnes limitované, pre našich klientov sme tu stále a vďaka moderným technológiám sme zastihnuteľní ako kedykoľvek predtým. Dokonca by som povedal, že nám domáci režim prospieva. Ináč sa rozpráva s klientom o vážnej téme, keď sa predtým tri hodiny hráte s dieťaťom. Človek má čistú hlavu. Je to iné, ako keď ste po šnúre náročných pracovných stretnutí, jedného klienta máte na telefóne a druhý vás už čaká v hotelovej lobby. Teraz komunikujeme väčšinou cez telefón a sám na sebe cítim, že mám veľakrát lepšiu náladu, som viac sústredený. Zaoberám sa naplno jednou vecou a nečaká ma ďalších desať, ku ktorým sa musím hneď dostať. Ak k tomu pridám naše dlhoročné skúsenosti, môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že klient u nás dostane špičkový servis a maximálne nasadenie.
Hovorí sa, že kríza je najlepším katalyzátorom rastu, pretože človeku nedáva na výber – buď sa prispôsobí „novému normálu“, alebo doplatí na skostnatené nastavenie mysle. V čom vidíte pozitíva koronakrízy, či už z hľadiska biznis lekcií, alebo aj tých osobných?
T.M.: V prvom rade je to poznatok, že materiálny svet pomaly odchádza. V stojane mám pätoro hodiniek, ktoré som mal naposledy pred dvoma mesiacmi. Človek odrazu zistí, že k bežného životu zas až tak veľa nepotrebuje. Druhá vec je čas s rodinou. Keby ste sa prednedávnom opýtali ľudí, či by za 80 percent platu chceli byť doma so svojimi najbližšími, 99 percent by povedalo áno. Mojím ďalším postrehom je, že si kupujeme novú skúsenosť. Keď niečo podobné príde o päť či desať rokov, už budeme zbehlejší a pohotovejší. Nezanedbateľnou vecou sú aj nové príležitosti. Sme pripravení na kúpu lacných podnikov, firiem vo finančných problémoch či podhodnotených akcií. Z pohľadu nášho biznisu vidím množstvo lukratívnych výziev, ktorých sa vieme chytiť. Toto všetko sú pozitívne pridané hodnoty v zdanlivo zúfalej situácii. Nič nie je čierno-biele.
J.K.: Počas tejto krízy zopár podnikov alebo inštitúcií zmizne z radaru, čo na druhej strane dáva veľký priestor pre vznik nových. Náš trh je taký saturovaný, že aj keby ste teraz prišli s nejakým prevratným biznisom, konkurencia by vás zhltla. No po tom, čo veľa podnikov kľakne, možno príde nejaký iný typ biznisu, ktorý by sa za priaznivých okolností dal naštartovať.
T.M: Aktuálna situácia môže dať mnohým podnikom lekciu v tom, že začnú prehodnocovať doterajšie plytvanie peniazmi a budú opatrnejší. Šéfovia reštaurácií začnú odrazu zvažovať, za koľko a ako si zariadia interiér a podobne. Mám dojem, ako keby bolo príliš dlho dobre a nikto si nepripúšťal, že by to raz mohlo skončiť. Ukázalo sa tiež, že firmy nemali patričné rezervy, lebo takéto ťažké časy neočakávali. Viete si predstaviť, že ako človek by ste mali rezervu len na nejakých pätnásť-dvadsať dní? Čo by bolo ďalej? Kríza sa skončí, no mala by pre nás navždy ostať mementom, aby sme ani pri plnom finančnom zdraví nezanedbávali dôležitosť jeho ochrany a uvážlivo si kládli otázky, čo, kde a s kým investujeme.
